Heureka.sk - nákupný radca


Poradňa Slúchadlá

Ako vybrať slúchadla?

Uzavreté slúchadla

 

Majú mušľu zo strany "od hlavy" úplne akusticky uzavretú. Pre poslucháčov to znamená, že sú čiastočne potlačené zvuky z okolia. Naopak okolie takmer nepočuje nič z toho, čo poslucháč. Miera potlačenia závisí na konkrétnom prevedení mušle. Bežne majú útlm odhadom 10 dB, veľmi dobré stlmenie 20-30 dB, špeciálne modely aj viac (napr. kvalitné a drahé slúchadla priamo do uší, slúchadla pre aviatiku a hlučné prevádzky)

Útlm je možné ešte dodatočne vylepšiť použitím špeciálnych aktívnych elektronických obvodov, ktoré snímajú hluk okolia a primiešavajú ich s opačnou fázou k poslúchanému zvuku. Týmto systémom sa zlepšuje stlmenie okolia o nejakých 10-20 dB na nízkych frekvenciách.

Všeobecne a zjednodušene: pre výrobcu je o niečo zložitejšie urobiť kvalitný zvuk s uzavretým systémom pri veľkých slúchadlách. Preto nenájdete mnoho špičkových uzavretých modelov (beyerdynamic, audio-technica, profi Sennheiser, Denon).

 


Otvorené slúchadla

 

Majú mušľu zo strany "od hlavy" viac-menej otvorenú. V praxi to znamená, že je mušľa zabezpečená mriežkou (a to až v celej ploche) alebo otvormi rôznej veľkosti a tvarov. Zvuk zo slúchadiel je tak prepúšťaný aj do okolia a poslucháč tiež nie je od okolia významne akusticky oddelený.

Všeobecne a zjednodušene: pre výrobcu je jednoduchšie urobiť kvalitný zvuk práve s čo najotvorenejším systémom.

 


 

Polootvorené slúchadla

 

Sú "hybridom" medzi otvorenými a uzavretými slúchadlami. Tzn., že ich zvuk je blízkym modelom otvorených slúchadiel a naviac pridávajú určitú zábranu v prenikaní zvuku z/do mušle. Ako polootvorené slúchadla označuje svoje výrobky najmä AKG.

 

 

Circumaural (Full-size)

 

Existujú také slúchadla, ktoré úplne uzatvárajú ušný boltec vo svojej dutine. Niektoré modely majú dutinu veľkosti "len-tak-tak", iné priamo obrovskú. Obe majú svoje výhody i nevýhody, takže nie je možné principiálne rozhodnúť, čo je lepšie!

 

 

Supraaural (Ear-pad)

 

Sú slúchadla, ktoré ležia priamo na ušnom boltci. Obyvkle ide o slúchadla s mušľou menších rozmerov. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že musí byť tento systém nepohodlný, ale zďaleka to tak nemusí byť (sú to najmasovejšie vyrábané slúchadla). Napr. slúchadla GRADO sú práve takéto!

Náušnik môže byť buďto s malou dutinou (ako je u circumaural - spravidla uzavreté modely) alebo ploché, väčšinou kryté molitanom.

 


 

Kôstky (Ear-bud)

 

Sú tie najbežnejšie slúchadla, ktoré dostanete k väčšine prístrojom zadarmo. Usadzujú sa "do ucha" pred zvukovod. Je to jeden z najproblematickejších systémov. Zjednodušene povedané: hrajú tak, ako Vám padnú do ucha. Ak máte šťastie, hrajú aj lacné modely celkom obstojne; ak máte smolu, neuspokoja Vás ani najlepšie kôstky. Ušný boltec je jednoducho veľmi variabilný. U týchto modelov platí viac než inde: vyskúšaním predídete sklamaniu. (V poslednom čase sa začínajú objavovať nové modely z Ázie, ktoré poskytujú až prekvapivo dobrý zvuk!)

 

 

Slúchadla priamo do uší (Intraaural, in-ear-monitor)

 

Sú slúchadla, ktoré pre kvalitný posluch ešte pred pár rokmi u nás nemali veľkú tradíciu. Ich princípom je to, že sa zasúvajú priamo do zvukovodu. Vlastný menič je miniatúrnych rozmerov, pracuje v podstate ako uzavretý piest a na jeho druhej strane je sluchový orgán. Zvuk sa privádza do zvukovodu len tenkou trubičkou (zvukovodom), ktorá je obklopená náušnikom, ktorý musí zabezpečiť perfektné utesnenie zvukovodu. Pretože sa používa zvukovod, je možné vytvoriť aj viacpásmové systémy (existujú aj 3-pásmové modely so šiestimi meničmi!).

 



Tieto slúchadla obklopuje veľa povier, ktoré sa ale postupom času darí vysvetľovať:

  • je to nehygienické. Áno, asi je, najmä keď si slúchadla s niekým požičiavate (bŕŕŕŕŕ)
  • množia sa v zvukovode baktérie. Áno, asi množia (čo iné majú robiť) a to vplyvom dočasného "nevetrania" asi aj o niečo viac než normálne
  • ohrozujú sluch viac než iné slúchadla. Je to presne naopak. Keby to tak bolo, postavilo by to celú "ušnú protetiku" na hlavu. Je pravda, že máte systém položený priamo na bubienku, ale na druhú stranu je u týchto slúchadiel výnimočný odstup od hluku okolia. To zase znamená, že môžete pre rovnaký dojem z počúvania zaťažovať sluch o niekoľko desiatok dB menej, než pri použití slúchadiel bez väčšieho útlmu. Z hľadiska "hlukovej expozície" je to celkom zásadné!
  • pri používaní sa v uchu nemôže vyrovnať tlak. Môže, príroda s tím počítala.
  • hrozia úrazy. Je to pravda a to bez výhrady! Ale skôr sa to stáva nezodpovednosťou užívateľa. Pokiaľ sa slúchadla používajú (najmä práve týchto vlastností) nemali by byť aktívnou súčasťou dopravnej prevádzky.
  • vyššie modely sú neprimerane drahé (na tak malé slúchadla). Cena nie je určovaná veľkosťou, ale trhom. Ide o hi-tech výrobky s nie príliš masovou výrobou, naviac kvalita zvuku je zrovnateľná s veľkými slúchadlami.

 

Zvláštne druhy slúchadiel

 

  • Reproduktory zavesené pri uchu, napr. legendárny model AKG K 1000. Vlastne hybrid reproduktorov a slúchadiel. "Ozvučnice" sa ani nedotýkajú ucha, budenie je výkonným zosilňovačom. Bohužiaľ tento model sa už nevyrába (cena bola okolo 30.000kč; veľa ľudí ich označovalo ako najlepšie dynamické slúchadla).
  • Systémy s oddeleným meničom a náušníkom. Tých si môžete často všimnúť u bodyguardov alebo hlásateľov TV. Vlastný miniatúrny akustický menič je pripnutý napr. vzadu na golieri a zvuk je vedený tenkým zvukovodom cez nejaký (zvyčajne nenápadný) náušník do zvukovodu. U týchto modelov sa počíta len s prenosom hlasu!
  • Slúchadla nehrajúce do ucha, ale "do hlavy" používajú k prenosu zvuku lebku. Využívajú sa tam, kde je obmedzená možnosť mať slúchadlá v/na uchu (napr. pod vodou). Moderné systémy sú vraj schopné poskytnúť aj celkom kvalitný zvuk (pripravte si pár stoviek eur). Slúchadla majú malú účinnosť a musia byť pripojené na zosilňovač, respektíve ich sami obsahujú.

 


Materiály pre náušníky

 

Alebo to, čo tvorí prechod medzi slúchadlami a hlavou. Každý materiál má svoje špecifické vlastnosti, výhody a nevýhody. Nie je možné s určitosťou povedať, že ten je lepší a ten horší.

molitan - mäkký, teplý, priedušný, savý a pohodlný. Veľmi nevydrží a nie každému je príjemný

koženka - takmer hladký povrch, len minimálne saje pot, mäkkosť/pevnosť je daná použitou výstelkou. Podľa prevedenia môže byť aj celkom odolná proti opotrebovaniu

koža - používa sa pomerne výnimočne a len u najluxusnejších modelov. Spravidla príjemná na dotyk s veľkou výdržou. Tieto slúchadla nemusia byť úplne najpohodlnejšie

umelá koža - stále obľúbenejšia. Nedávno len u luxusných modelov, ale s poklesom jej ceny sa začína presadzovať i u slúchadiel strednej triedy. Mäkký materiál veľmi príjemný na dotyk, pritom značne mechanicky odolný.

velúr – alebo "riedky zamat". Ide o textíliu z umelých vlákien s veľmi krátkym vlasom. Pre väčšinu ľudí je materiál príjemný, teplý, savý, trošku aj kĺže, takže sa nelepí na pokožku. Používa sa prevažne u vyšších a najvyšších modelov.

textil - môže byť rôzneho prevedenia a vlastností. Napr. u niektorých vysoko kvalitných modelov AKG sa používa veľmi príjemná umelá tkanina so štruktúrou jemnej sieťoviny.

Alcantara - super luxusná textília, ktorú si teraz vďaka modelu SENNHEISER HD 800 môžeme ohmatať aj inde než v luxusných športových autách.

mäkký plast - ešte o dosť trvanlivejší než koženka. Dosahuje sa ním najlepšie stlmenie okolia. Väčšinou dobre priliehavý povrch (lepí sa na kožu).

tvrdý plast - používajú len niektoré bežné modely (kôstky) a potom tie slúchadla, kde je dominantná hygiena (umývateľnosť - napr. nemocnice, solária) a extrémna robustnosť (outdoor, armáda).

 

 

Elektrodynamické meniče

 

obsahuje drvivá väčšina slúchadiel (od toho termín dynamické slúchadla). Systém je zostavený z membrány (tenká blana v tvare dosť otvoreného lievika, pevne uchytená za svoj okraj), cievky a permanentného magnetu. Cievka (špirála z tenkého drôtu) je umiestená v magnetickom poli, ktoré vytvára magnet a je pevne mechanicky spojený s membránou. Na cievku sa privádza elektrický signál, ktorý v nej indukuje striedavé magnetické pole, ktorého "sila" je priamo úmerná "hlasitosti". Toto pole potom interaguje s magnetickým poľom permanentného magnetu a dôsledok je to, že sa cievka pohybuje. A pretože je cievka pevne spojená s membránou, pohybuje sa aj ona a svojím pohybom spôsobuje vlnenie vzduchu, čiže zvuk. (Elektrotechnici nech prosím prepáčia!)

 

Elektrostatické slúchadla

 

pracujú podobne ako dynamické, lenže tu je využitý princíp elektrostatický a nie magnetický. Konštrukcia je zostavená z veľkej plochej membránou, ktorá je umiestená medzi dvoma plochými (perforovanými) elektródami. Úlohu permanentného magnetu tu plní predpätie jednosmerným napätím. Aby bolo možné vyrobiť potrebnú hlasitosť, musí sa na elektródy privádzať signál napäťovo zosilnený na stovky voltov! Je teda jasné, že sa tieto slúchadla nezaobídu bez špeciálneho budiaceho prístroja. Preto tento princíp využívajú len vysoko kvalitné a veľmi drahé modely (STAX).

Zvláštnym druhom sú elektretové slúchadla (skôr len meniče), kde sa predpätie "vyrába" z nejakého materiálu, ktorý je schopný vytvárať elektrostatické pole aj bez privádzania vonkajšieho napätia. S týmto sa stretávame veľmi často ako s rôznymi pípatkami a pod. Výrobne náklady pri masovej výrobe sú nepatrné. Avšak nehodia sa ani pre slúchadla tej najzakladanejšej kvality.

 

 

Elektromagnetické meniče

 

sa používajú predovšetkým pre svoju jednoduchosť napr. v telefónnych slúchadlách. Systém je zostavený z magnetu s cievkou a pohyblivej feromagnetickej, napr. železnej, kotvy, ktorá buď sama tvorí membránu alebo je s ňou pevne spojená. Zmena el. prúdu v cievke vyvolá zmenu magnetického toku a ten pôsobí silou na pohyblivú kotvu spojenou s membránou.

Pre naše "slúchadlové" účely je dôležité hlavne usporiadanie označované v angličtine ako "balanced armature". Do slovenčiny by sa to dalo preložiť ako systém s vyváženou (alebo symetrickou) kotvou. Pretože to je príliš technický obrat, rozhodli sme sa používať termín "tlakový menič" (tento termín sme zaviedli skôr omylom a je jasné, že sa od princípu tlakového reproduktoru zásadne líši). Toto usporiadanie je typické pro kvalitné intraaurálne systémy (IEM čiže zátky), pretože umožňuje konštrukciu extrémne miniatúrnych meničov veľkosti niekoľkých milimetrov.

 

Konektory

 

Čiže to, čím slúchadlá pripojujete k "hracej skrinke".



3,5 Jack (to je ten "menší", Anglosasovia označujú ako 1/8 palca). Majú ho osadené všetky prenosné slúchadla, väčšina lacnejších modelov a i časť modelov štúdiových a špičkových. Konektor môže byť priami alebo zahnutý o 90°. Toto prevedenie konektoru je zvlášť dôležité pre pripojenie k miniatúrnym zariadeniam, kde nevhodne zvolený konektor môže zavadzať alebo príliš zaťažovať kábel.



6,3 Jack (to je ten "väčší", Anglosasovia označujú ako 1/4 palca). Majú ho tie slúchadla u ktorých sa počíta len s pripojením k "veľkým" prístrojom a profesionálne modely.



2,5 Jack. Často sa používa u miniatúrnych zariadení a mobilných telefónov. Pokiaľ máte slúchadla s týmto konektorom, potom Vám obvykle nezostáva než sa uspokojiť s riešením výrobcu daného prístroja alebo použiť redukciu (na štandardný 3,5 Jack). Dôležité upozornenie: zapojenie týchto konektorov nie je zďaleka tak jednoznačné ako u ostatných! Do hry totiž môže vstúpiť ešte mikrofón či kontrola príslušenstva zo strany mobilného telefónu!



iPhone - pred modelom 3G používal 3,5 Jack konektor niekoľko milimetrov zapustený do tela prístroja. To malo za následok to, že bežne široký konektor nešlo pripojiť. O tejto doby nás výrobcovia "obšťastňujú" veľmi tenkými Jackmi. (Od 3G už Apple túto anomáliu odstránil.)

 


 

Redukcie

 

Potrebujete vtedy, pokiaľ máte na slúchadlách iný konektor.

 

3,5 Jack -> 6,3 Jack je najjednoduchšia varianta. U väčšiny "väčších" slúchadiel je aj pribalená. Spojením sa konektor zväčší len veľmi málo.

 

6,3 Jack -> 3,5 Jack je už trochu komplikovanejší. Redukcia býva pribalená len výnimočne. Prevedenie "klátik" urobí bohužiaľ z pripojovaného konektoru malé monštrum 10 - 12 cm dlhé a to musí ešte dobre držať v pomerne malom konektore. Oveľa lepšie je použitie redukcie káblovej, ktorá je avšak podstatne vzácnejšia (a drahšia).

 

3,5 Jack -> mobilný telefón. Je stále žiadanejšou súčiastkou, pretože výrobcovia síce rozširujú multimediálne schopnosti mobilov, ale neradi vybavujú telefóny štandardným 3,5 Jackom a radšej vám za tučnú sumu predajú vlastný, čo najexotickejšiu redukciu. Príležitosti sa samozrejme chopili čínsky výrobcovia a robia redukcie za pár korún. Pozor: zďaleka neplatí, že keď to tam ide strčiť, bude to aj fungovať (alebo fungovať bez problémov). Najmä telefóny Nokia a Motorola sú veľmi vyberavé. Stále platí osvedčené: osobne vyskúšať.

 

3,5 Jack -> 2,5 Jack. Tu dávajte veľký pozor na to, čo a k čomu pripojujete a ako presne je zapojená zdierka konkrétneho prístroja (mono/stereo slúchadla, mikrofón, mono/stereo headset,...). Veľmi odporúčame používať len kompatibilné riešenie!

 

Porovnať slúchadlá